Choroba nutná

keine Kommentare

„Choroba je bezpodmienečne nutná“
Z každej strany sa vynakladajú značné výdavky na udržanie si zdravia, ale
My nepotrebujeme žiadnu metódu na udržanie si zdravia

Článok v „Le Mond“ Paris, 1980 by Itsuo Tsuda

Ja sa teraz pokúsim zodpovedať aspoň niektoré z najčastejšie kladených otázok:
Zdravie je pre nás veľmi pálčivou témou. Pre západoeurópske národy je to už povestné. Šíria novú metódu, ale je táto aj účinná? Mohli týmto spôsobom docieliť uzdravenie? Je táto metóda štatisticky podložená? Rád by som už vopred niektoré veci objasnil, aby sme sa vyhli nedorozumeniam. Veľmi dobre poznám stanovisko západoeurópskych krajín k zdraviu. Tam je choroba posudzovaná ako útok voči zdraviu. Preto proti nej musíme bojovať, bez ohľadu na to, aké vysoké náklady sú s tým spojené a samozrejme aj presne určiť, ktorá baktéria to má na svedomí. Choroba predstavuje zlo, presne ako diabol.…
Chcel by som povedať, že tento postoj je ako boj dobra a zla. Môj pohľad na to je, ale celkom odlišný. Choroba pre mňa predstavuje odpoveď resp. reakciu nášho tela na vplyv životného prostredia. V tomto prípade je dôležité predovšetkým to, že moje telo primerane reaguje v každom ohľade, pričom jeho reakciu nijako neovládam. K tomu Vám ponúkam zopár príkladov: ak zjem potravinu, jedlo, ktoré môjmu telu nepasuje, vyvolá to u mňa zvracanie. Prvá reakcia ľudí je, že sú chorí a musia okamžite vyhľadať lekára.

Pre mňa ale predstavuje dávenie adekvátnu reakciu môjho tela voči votrelcovi. Pre mňa je týmto táto záležitosť uzavretá a neostáva mi nič iné, ako poďakovať môjmu telu, že takto dobre pracovalo. Keď je žalúdok apatický, tak vyzve črevá, aby vykonali to najnutnejšie: odpoveďou je hnačka.
Keď mám horúčku, vyhodnocujem to ako sebaobranu môjho tela, aby zabilo baktérie. Dôsledkom toho sa nijako nesnažím teplotu znížiť. V tomto dávam svojmu telu voľnú ruku, pretože ono je dostatočne trénované na to, aby sa stalo pánom akejkoľvek situácie. Dávam svojmu telu prioritu v tom význame, aby mohlo na všetky vplyvy voľne reagovať. Slovo „liečba“ pre mňa nič neznamená. To by predpokladalo boj proti zlu. Slovo „účinnosť“ znamená to isté.
Tu Vám ponúkam prípad jednej pani, ktorá už absolvovala štyri operácie rakoviny prsníka. Odkedy spolupracuje s nami, na svoju rakovinu takmer zabudla. Je vyliečená alebo nie? Neprináleží mi na túto otázku odpovedať, keďže odpoveď nepoznám. Nerád by som rozpútal polemiku a povedal, že predtým trpela na rakovinu a teraz už nie. Absolvovala operácie a na základe záznamov to môžeme zistiť.
Môžeme, ale rovnako dobre argumentovať, že diagnóza bola zle stanovená, pani nemala žiadnu rakovinu a následkom toho nedošlo ani k žiadnej liečbe. Tento spôsob rétoriky mi však nie je vlastný. Napriek tomu, ale môžem povedať, že ak by začala liečbu s cieľom vyliečiť sa z rakoviny, bol by jej stav rozhodne iný.

Ak tomu správne rozumiem, je to teda terapia bez terapie, alebo inak povedané, žiadna terapia, ale s pozitívnym účinkom na zdravie?

Vidím tú neústupnosť, s akou slovo terapia vyslovujete. Je to približne také, ako keby sme nejakú krásnu krajinu posudzovali pohľadom cez malú štrbinku v múre. Vidíte, to čo je pred Vami, ale nič viac. Ani hory, ani lesy ani kvety. Priznávam, že toto je zvykom západoeurópskych krajín, vidieť všetko práve cez takúto „štrbinku v múre“, čoho sa nedokážu len tak ľahko zbaviť. U Japoncov je to presne také isté, ak nie ešte horšie.

Metóda, ktorá prišla do Európy od Itsuo Tsuda, sa nazýva „regenerujúci pohyb“. Zvláštne na tomto pohybe je, že nie je aktivovaný vôľou, ako napr. gymnastika, fyzická činnosť, tanec a iné. Ide o to, krátkodobo vôľový systém tela vypnúť a nechať telo pracovať celkom samé – bez toho, aby sme mu dávali nejaké navigačné pokyny.

Teda v zásade neobyčajne jednoducho. V praxi to, ale vyzerá celkom inak. Nechať vôľový systém len tak, nie je žiadna bezvýznamná úloha. Človek má strach, že sa prepadne do bezodnej rokliny. V skutočnosti sa nachádzame v rozporuplnej situácii: svojvoľne sa zbaviť vôle.

Predstavivosť sa rozdúchava a dochádza k extravagantným interpretáciám. Niektorí si myslia, že sa jedná o to, niečo proste robiť. To sa nazýva „štandardizované pole Seitai“. Výraz „Seitai“ sa nedá definovať , tak ako tu na západe, absenciou choroby, alebo štatistickými hodnotami ako teplota, krvný tlak, výška, váha atď. Nesleduje vlastne žiaden model. Je veľmi ťažké, opísať „Seitai“ nejakými materiálnymi podmienkami. Ale človek krok po kroku cíti, že sa mení , v porovnaní stým, aký bol pred x rokmi.

Celkom na začiatku mentálne: človek sa prestane báť rôznych vecí, pred ktorými mal strach. Človek cíti, ako sa zmenšujú hranice a ťažkosti, ako začína konať bez toho, aby bol v kŕči.

Telesne: zvyšuje sa elasticita svalov v celom tele, to znamená, že telo sa stáva mäkkým a elastickým. Nejedná sa však o elasticitu nejakého akrobata alebo hadieho muža, ale o prirodzenú pohyblivosť. Rozdiel medzi napätím a uvoľnením sa stále zväčšuje.

Je podstatne zložitejšie vysvetliť pojem „Seitai“ v porovnaní s pojmom zdravie, či choroba, ktorý pozná každý. Čo sa mňa týka, pre mňa sa význam pojmu „Seitai“ s pribúdajúcimi skúsenosťami zmenil – v porovnaní s tým, čo som si ešte pred piatimi rokmi myslel.

Zdá sa, že pri tehotenstve a pôrode sú docielené veľmi dobré výsledky. Je to tak?
Je to správne a nesprávne zároveň. V skutočnosti boli veľmi dobré výsledky. Niektorí rodičia potvrdzujú tieto výsledky. Čo ich obzvlášť udivuje, je kvalita ich detí, ktorá priam bije do očí. Sú pokojné, dynamické a napriek tomu plné porozumenia a poslušné. Veľmi rýchlo prechádzajú všetky fázy detských ochorení. Rodičia poznajú rozdiel medzi vlastnými, inými deťmi a deťmi ostatných rodičov. Všetko závisí od chápania rodičov.

Bolo by nesprávne, myslieť si, že som pôrodník. V skutočnosti nerobím v tomto smere nič, pretože ja nie som gynekológ. To, čo robím je, že počas seminárov hovorím o rôznych aspektoch pôrodu. Snažím sa Vám sprostredkovať nasledovné: nie sú to pôrodníci, pôrodné asistentky, prístroje, či veda, kto rodí, ale je to žena sama. Je to až príliš jednoduché vysvetlenie. Povedali by ste možno, že až príliš hlúpe.

Keď je to také jednoduché, prečo potom existuje toľko ťažkostí?

Atmosféra, ktorá panuje počas seminárov, necháva ľudí odpútať sa od ich mechanického rytmu života, v ktorom žijú, aby mohli pocítiť svoj vlastný biologický rytmus. Rovnako muži, ako aj ženy.

„Regenerujúci pohyb“ nepredstavuje ani metódu pôrodu ani metódu pomáhajúcu muzikantom či športovcom. Napriek tomu, že sú aj takí, ktorí z toho vyťažili, aby svoj výkon ešte vylepšili. Ich cieľom je len znormalizovať „pole“ a náš organizmus nastaviť na Seitai.

Keďže je pojem „Seitai“ ťažké pochopiť, respektíve ho pocítiť, poviem len: praktizovať niečo bez cieľa. Či už by to malo byť terapeutické alebo osožné. Samozrejme zodpovedá „regenerujúci pohyb“ niečomu extrémne precíznemu. Totiž tréningu „extrapyramídového systému“ (vegetatívneho nervového systému) Ide pri tom o to, aktivizovať našu prirodzenú schopnosť udržať naše telo v rovnováhe.

Nejedná sa pritom ani o pohyb plný predstavivosti, o čom s obľubou polemizujú západoeurópske krajiny, ani o výučbu nejakej novej metódy. Cieľom je objaviť naše možnosti samy v sebe. Toto objavenie nie je možné dosiahnuť prostredníctvom diskusie, ale prostredníctvom výkonu.

Čo je cieľom „regenerujúceho pohybu“?

Cieľom pohybu je normalizovať „pole“. Slovo „pole“ je chápané vo veľmi širokom význame, ktorý zahŕňa fyzický aj psychický aspekt indivídua. Ale výpoveď ako táto sa nezaobíde bez toho, aby narazila na karteziánského ducha.

Nevyhnutnosť analyzovať viedla k tomu, chápať človeka ako fyziochemickú hmotu s nadaním k inteligencii, zostavenú z atómov alebo ako zviera s hodnotnejšou genetikou?

Výchova nás brzdí v tom, pozerať na človeka ako na jedinečnú a nedeliteľnú existenciu. Hoci je to presne to, čo my inštinktívne robíme. Toto sa deje s našimi priateľmi, predtým ako máme čas, sa nad tým zamyslieť. My ich nevnímame ako fyziochemické hmoty alebo zostavu orgánov. Cítime v každom jednom z nich rozdielny rytmus života a rozdielny spôsob reagovania.

Existuje ešte druhá ťažkosť, ktorá sa vynára, akceptovať toto stanovisko, tento aspekt. Nevyhnutnosť normalizovať „pole“. Pristúpiť na túto nevyhnutnosť sa rovná výroku, v ktorom priznám, že nie som normálny to znamená, že som nenormálny. Kto by sa odvážil, so všetkou úctou k sebe samému, s takým niečím súhlasiť?

Mohli by ste mi v krátkosti priblížiť históriu vývoja „regenerujúceho pohybu“ (Katsugen)?

„Regenerujúci pohyb“ vznikol pred vyše šesťdesiatimi rokmi z ambície Maître Haruchika Noguchi. Zo začiatku bol „regenerujúci pohyb“ využívaný hlavne na terapeutické účely. Odvtedy sa však Noguchiho poznatky zmenili.

Jeho vývoj ponúka nasledovné otázky:

Má človek liečiť chorobu všetkými prostriedkami? Nie je choroba užitočná práve preto, aby udržala naše zdravie? Nie je práve choroba nevyhnutnou funkciou v našom integrálnom bytí? O toho času si pojem „Seitai“, ktorý som predtým opisoval, prizval do svojho života. Na poli „regenerujúceho pohybu“ neexistujú žiadny odborníci. Ani ja nie som žiaden odborník. Práve naopak, každý je si sám sebe majstrom. Každý musí objaviť sám svoj pohyb. Neexistuje ani žiaden objav, ani transfer, ako to býva v prípade ezoterického učenia. Nie som oprávnený dávať vám nejaký návrh alebo napodobňovať pohyby, ktoré robí každý z jedného jednoduchého dôvodu: Je to želanie nášho tela, ktoré je u každého iné.

Pravidelne sa stretávajú zainteresovaní, preto, aby spoločne praktizovali „regenerujúci pohyb“. Otvárajú sa uvádzajúce aj rozširujúce témy, napr.: tehotenstvo, prirodzený pôrod, dýchanie, výchova nevedomých, zdravie, choroba a ilúzia, hlboký spánok, menštruácia a menopauza a mnoho iných.
V škole „prírody a rodičovstva Seitai“ (www.Seitai.de) sú vítaní všetci tí, ktorí neočakávajú ani dobré rady ani návody základov správania, či nejaké recepty.

Znovu nadobudnúť pohyby bábätka
Itsuo Tsuda nemá vôbec rád, ak sa ho ľudia pýtajú, či je „regenerujúci pohyb“ účinný. Pojem účinok, či účinnosť musí byť pri pátraní na poli Ki, pocitov úplne cudzí. Ale, čo potom človek cíti? „Buďte ako malé deti“ povedal Haruchika Noguchi. „Majte srdce čistej oblohy“

Jedná sa jednoducho o objavenie prirodzeného pohybu, ktorý je potenciálne súčasťou každého človeka. Človek objavuje svoje detstvo, svoj počiatok.
A človek objavuje sám seba.

Pre múdrych ľudí je to niekedy neúnosné. Zanechajú "Dojo" od KatsugenKai! Ale to sa stáva presne tak zriedkavo ako to, že sa pohyb odštartuje už pri prvom stretnutí, to sa stáva spravidla po piatom sedení, alebo ešte neskôr. Pohyb sa uvoľní, ak človek dosiahne úplné prázdno, vákuum, ak sa podarí, uvoľniť sa ako bábätko, ktoré nerobí žiaden vedomý pohyb.

Kto si myslí, že človek môže žiť len zdravo a aktívne, ak sa zaujíma o diverzné metódy, otupil prirodzenú funkciu tela, keďže táto musí prirodzeným spôsobom vyvierať z vnútra organizmu. Preto odporúčam objaviť „regenerujúci pohyb“, namiesto toho, aby človek rozmýšľal nad poznatkami v oblasti zdravia.
Haruchika Noguchi (Seitai)

ako dostať telo a myseľ do rovnováhy vlastnými silami pomocou Katsugen Undo
-> SEITAI - "Katsugen-Undo" - slovak - english about natural health
- to order/harmonize body & mind by yourself "Katsugen-Undo"

Übersetzung des Artikels aus dem Französischen in Deutsch Michael Rotter
+ aus dem Deutschen in Slovakisch von Viktória Kohuláková (Levice)
"Die Krankheit ist unbedingt notwendig" ....
" Wir benötigen keine Methode zur Aufrechterhaltung der Gesundheit" Artikel aus „Le Monde“ Paris, 1980

Schreiben einen Kommentar

Was ist der fünfte Buchstabe des Wortes wicsqb ?